*KiWoon* ^^

-Someone Special ---- 1

19. march 2012 at 22:43 | *Yoona* |  Someone Special
Prvý dielik je na svete a keďže som ho už dlhšie sľúbila Yumiko tak dúfam, že sa jej bude páčiť ;)
Samozrejme, že nie len jej :)
Tak dúfam, že tento prvý diel Vás zaujme a budete to čítať :) ale tak predsa len je to prvý diel a ešte to poriadne ani nie je rozbehnuté tak nič nečakajte ;D



"JunHyung! Zachvíľu ideme, už si hotový?!" Pribehol za ním jeho kamarát Junsu. Opäť panikáril ako vždy. Totiž dnes bol ich veľký deň. Dnes, bol konkurz do školy MI Art Academy.
"Sadni si a ukľudni sa." Zasmial sa JunHyung. Junsu totiž nikdy nevystupoval pred nejakými ľuďmi, len pred Junniem.
"Aish!" Hodil rukami a nahnevane si sadol do kresla. Hlavu si podložil rukou a pozeral na natešených, ale aj smutných ľudí. Mal tušenie, že bude patriť medzi tých smutných ľudí. Odrazu doňho vletel vankúš.
"Aigoo, Junsu. Určite to zvládneš, uvidíš." Žmurkol naňho a šiel sa pozrieť na pódium, na ktorom práve boli dvaja šťastlivci. Práve tam predvádzal nejakú tanečnú časť a v tom pribehol aj Junsu. Vtom si vzdychol.
"Toto ja nedokážem, nezvládnem...ja to proste nedám!" Začal mať o sebe pochybnosti...ale stále tu bol jeho najlepší kamarát.
"Nemôžeš byť presne ako on....každý je iný ale svojím spôsobom výnimočný. Buď proste len sám sebou a určite to zvládneš. Len nebuď nervózny a nepochybuj." Potľapkal ho po pleci. Školský rozhlas vyhlásil dve čísla. Čísla 36 a 37. Boli to oni dvaja. Keď vyšli na pódium, JunHyungova tvár žiarila šťastím a Junsuova zasa neistotou. Jedna z porotkýň si to všimla a tak si nemohla odpustiť mierny smiech. Pravdaže ten smiech nepočul, pretože bol zamestnaný svojimi myšlienkami.
"Tak môžeme začať...hmm....tebou!" Milo ukázala prstom na Junsua. Porotkyňa sa volala Boram. Na pohľad vyzerala veľmi milo a zatiaľ aj správaním.
"Č-čo, p-prosím...ja?" Vysúkal zo seba a začal byť roztrasený.
"Tvoje meno?!" Prísne takmer zavrieskal jeden nie veľmi priateľský porotca Aaron.
"J-Junsu...m-moje meno je Junsu." Poškrabal sa na hlave a čakal, čo bude ďalej.
"Tak tancuj, rapuj, spievaj.....predveď sa." Opäť sa ozvala milá Boram. Súhlasne prikývol a zvukárovi dal povel, že môže zapnúť hudbu. Začal tancovať. Počas vystúpenia mu narástlo sebavedomie, pretože Boram pri niektorých kúskoch doslova žasla tak, že musela zavýskať. Junnie sa nad tým všetkým len milo usmieval. Vedel, že kúsok v tom majú zásluhu aj jeho slová, ktoré mu povedal pred vystúpením. Zrazu sa mu zamotali nohy a spadol na zem. Boram zhíkla až sa postavila zo stoličky. Pád vyzeral naozaj dosť škaredo. Pravdepodobne si vyvŕtol členok. JunHyung mu pomohol na nohy a spoločne sa postavili pred porotu. Ona sa držala za ústa a Aaron to nejako neprežíval.
"Chlapče, máš talent a obrovský. Veľmi ma mrzí ten pád ale aj napriek tomu by som ťa rada poslala ďalej. Ale keďže moje slovo nemá žiadnu váhu, tak s tým nič nespravím. Musí rozhodnúť hlavný a ja to nie som." Prstom naznačila vedľa nej kde sedel nemilosrdný porotca.
"Toto by sa na vystúpení stať nemohlo. Profesionálny tanečník a spadne na pódiu. Je to neprijateľné. Takže tým pádom.....nepostupuješ." Takto znelo rozhodujúce slovo. JunHyung len vypúlil oči. Bolo to úžasné a len kvôli pádu ho nepustia ďalej? Bola to len malá chybička ktorá sa už možno ani nezopakuje. Veď nie je škola náhodou na zlepšovanie schopností? Boram buchla do Aarona a ten jej daroval len jeden dlhý vražedný pohľad. Tá prižmúrila oči a pokrútila hlavou. Bol strašne tvrdohlavý. Ospravedlňujúco sa pozrela na Junsua. Ten nemal v tvári žiadnu emóciu. Akoby nebol prítomný.
"Tak a teraz ty." Zahlásil a už sa spustila aj hudba. Do tej hudby začal rapovať. Znelo to skvelo, priam bravúrne. V Aaronových očiach sa teraz objavila aspoň štipka záujmu. Žiaka, ktorý rapuje ešte na škole predsa nemajú. Je prvý a asi aj posledný. Pieseň skončila a tak už čakal len na hodnotenie.
"Musím uznať, že to bolo vynikajúce. Žiaka, ktorý rapuje tu ešte nemáme tak to musíme využiť a keďže si to zvládol výborne tak postupuješ." Na porotcovej tvári sa prvýkrát zračil úsmev. Boram pozrela na JunHyunga ako na boha, že ho dokázal svojím spôsobom rozosmiať. Ešte pomaly vstrebával, čo mu povedal a keď mu to došlo, tak sa mu rozžiarili oči a bežal do "prípravnej" miestnosti.
"Postúpil som, postúpil som!" Hneď bežal za Junsuom. Ten mal tvár zaborenú v rukách a rozmýšľal. Pozrel sa naňho a v očiach mal slzy.
"Super, kamoš." Potľapkal ho po pleci. Junnie nechápal.
"Čo sa deje?"
"Ale nič, len som nepostúpil. Ale nie, ja ti to pripomeniem...tie tvoje slová "ty to zvládneš, ty to dáš len si musíš veriť"....tomuto som veril lenže nejako sa to nevyplatilo." Zdvihol obočie a čakal na odpoveď.
"Aha ták....rovno mi povedz, že si sa na mňa teraz urazil ako malé decko. Teraz mi budeš vyčítať, že sa ti to nepodarilo? Nech sa páči." Mikrofón položil na stôl a odišiel na vzduch. Oprel sa o zábradlie a rozmýšľal. Už bola skoro tma. Veď bolo už sedem hodín. Na konkurze strávil celý deň a ani sa mu to tak nezdalo. Premýšľal nad vetou, ktorú povedal Junsu. Pár minút sa nad tým trápil, no potom si povedal, že pôjde domov.

Keď vošiel domov, rozsvietil svetlá, prekvapili ho.
"Blahoželáme!" Skričali všetci. Bola tam snáď celá jeho veľká rodina. Nechápal od koho sa dozvedeli, že postúpil.
"Volal nám Junsu, či už nie si doma a tak nám povedal aj tvoj výsledok! Blahoželám braček!" Mladšia sestra mu dala pusu na líce a objala ho. Volala sa Nicole. Svojho brata by nevymenila za nič na svete. Mala ho veľmi rada.
"Gratulujem synček." Celá šťastná ho vyobjímala a vybozkávala mama. Junnie bol síce šťastný ale predsa len na ňom bolo vidieť štipku smútku. Predsa len mama to odhaliť musela.
"Čo sa ti stalo? Veď si postúpil tak čo je?" Vzdychol si.
"Junsu nepostúpil....a kvôli nejakému neznámemu dôvodu sa na mňa nahneval." Keď jeho sestra počula spojenie "Junsu+nahneval", tak hneď pribehla.
"Nieee....ja ho mám rada. Už k nám nebude chodiť?" Psími očami sa naňho pozrela. Posadil si ju na kolená.
"Ja neviem." Zahľadel sa niekde do neznáma a opäť nad tým rozmýšľal. Kamaráti už boli od útleho detstva a pohádali sa maximálne len o farbičku. Nikdy to nebolo tak vážne, ako to vyzeralo teraz.
"Choď si ľahnúť a oddýchnuť si." Povedala mu mama a šla niekde preč. Oslava, na ktorú sa pripravovali nakoniec nebola vydarená, ale snaha bola. Vykonal tak ako povedala. Veď aj tak mu už zajtra treba ísť do školy. Keď už bol v posteli, chvíľu nad tým rozmýšľal ale potom od vyčerpania zaspal.

Zobudil sa do krásneho slnečného rána. Pomaly sa vytrepal z postele do kúpeľne, v ktorej prichytil mladšiu sestru ako sa obzerá v zrkadle.
"Áááá! Zatvor dvere!" Zvrieskla.
"Veď nie si vyzlečená, tak čo?" Pretackal sa k zrkadlu a začal si umývať zuby.
"Netušila som, že takto hrozne vyzeráš keď vstaneš." Rýchlo zutekala aby jej niečo nespravil a on si len vzdychol.
"Vďaka." Zatvoril dvere a pokračoval v hygiene. Keď už bol hotový, zišiel dole do kuchyne. Poprial všetkým dobré ráno. Zobral si sendvič a odkusol si z neho.
"Ideš do školy?" Spýtala sa ho sestra.
"Nie, to sa ti len zdá." Usmial sa. Urobila naňho grimasu a niekde zmizla.
"Tak mami, ja už pôjdem. Ahoj." Dala mu ešte pusu na líce a odišiel. Cestou do školy ho sprevádzal štebot vtáčikov. Ani mu to netrvalo dlho a už bol pred školou. Zhlboka sa nadýchol a vošiel. Dnu ešte neboli všetci študenti. Prišiel medzi prvými. Bolo tam pár skupiniek ktoré naňho pozerali ako na odpad. Nechápal prečo. Možno to bude tým, že prišiel sám. Keď videl všetky tie pohľady ktoré spočinuli na ňom, tak si radšej sadol za stôl a pohrával sa so šnúrkou na taške. Čakal, že nejaká dobrá duša si k nemu prisadne.
"Ahoj, je tu voľné?" Ozval sa príjemný dievčenský hlas.
"Hej, môžeš si zobrať stoličku." Bez toho aby sa pozrel hore, odvrkol. Zasmiala sa. Ten smiech ho už prinútil sa pozrieť.
"Ja si nechcem vziať stoličku. Chcem si prisadnúť." Oprela sa o stoličku a čakala na odpoveď.
"J-jasné, môžeš." Vyrovnal sa a bol mierne v šoku.
"Ako sa voláš?" Začala konverzáciu ona, pretože ako tak naňho pozerala videla, že on ju asi nezačne.
"JunHyung a ty?" Mierne sa pousmial a obzeral si ju.
"Moje meno je Amy Lee ale pokojne ma volaj Ailee, je to jednoduchšie a volajú ma tak všetci....vlastne volali, na starej škole." Usmiala sa a šmátrala v taške. Vytiahla dva džúsy. Chvíľku sa na nich pozerala a potom nastavila ruku hneď pred jeho tvár.
"Dáš si?"
"Ď-ďakujem." Prijal ho a odpil si z neho.
"Hej inak ty spievaš, tancuješ alebo vlastne čo robíš?"
"No ja vlastne rapujem, ty?" Usmial sa so slamkou v ústach.
"Tanec a spev." Všimla si, že má v ušiach slúchadlá.
"Môžem?" Ukázala na nich. Najprv mu nedopínalo ale nakoniec mu to všetko došlo.
"Jasné." Podal jej jedno slúchadlo a počúvali spolu.
"To je Big Bang!" Zajasala. Zasmial sa a započúval sa do pesničky."
"Catch me on fire, huh!" Zaspievala, lepšie povedané zarapovala slová z piesne a zasmiala sa. Najprv sa na ňu pozrel ako na blázna ale potom sa začali smiať.
"No čo, tú časť proste zbožňujem." Začal jej zvoniť mobil a tak mu rukou naznačila nech trošku počká.
"Prosím?" Začala hovor.
"Poď prosím ťa pred školu."
"A kto volá?" Zasmiala sa.
"No predsa ja, Hara."
"A KiSeop!" Ozvalo sa spoza Hary.
"Áno už idem." Prišla k JunHyungovi a povedala mu, že nachvíľku ide pred školu. Keď vyšla pred školu, nikto tam nebol. Rozhliadala sa ale nikoho nevidela. Rozhodla sa, že pôjde naspäť dnu, lenže zrazu na ňu niekto skočil. Bol to KiSeop.
"Čau, kráska." Pozdravil jej a ona mu uštedrila pár rán do brucha.
"Choď si za Harou." Povedala mu hrubo.
"A vlastne kde je?" Začudovala sa.
"Išla ešte niekam do....do toho obchodu kde je taký smrad..myslím, že sa volá..ehm.."
"Drogéria." Zasmiala sa.
"Áno presne to." Usmial sa. Tak nič ja si idem po veci do cvičebne keďže som si ich tam zabudol a potom asi pôjdem tancovať. Tak maj sa.....kočka." Krátko ju objal a šiel. Medzi nimi nič nebolo, hoc to tak vyzeralo. V skutočnosti chodil s Harou a s Ailee bol len kamarát. Poznali sa vážne dlho.
Ailee šla zasa za Junniem. Keď si tam sadla, tváril sa akoby ani nežil. Mávala mu rukami pred tvárou ale nevnímal. Nechápala, čo mu je.
"JunHyung!" Skričala naňho a vtedy sa akoby prebral.
"Á-áno?" Vystrel sa a zmetene na ňu pozeral. Len sa zasmiala a pokrútila hlavou.
"Stalo sa niečo?" V tom mu zasa preblesla hlavou situácia zo včerajška. Nevedel či sa má hneď niekomu vyhovoriť a nejakým spôsobom to zo seba dostať alebo má radšej byť ticho a tváriť sa akoby nič. Pozeral sa do neznáma a rozmýšľal. Ailee vedľa neho sedela a čakala.
 

1 person judged this article.

Poll

Ktorá? :)*

SHINee 5.4% (205)
Super Junior (SuJu) 6.7% (256)
SNSD 5.5% (208)
Teen Top 5.9% (225)
T-ara 5.3% (200)
Big Bang 8.5% (324)
TVXQ 8.2% (311)
BEAST/B2ST 8.7% (329)
Sunny Hill 7.7% (291)
F(x) 8.2% (311)
SISTAR 5.8% (221)
Infinite 5.9% (225)
Co-Ed 6.3% (239)
U-Kiss 6.9% (262)
Boyfriend 5.1% (192)

Comments

1 Lee Hyumi Lee Hyumi | Email | Web | 20. march 2012 at 21:30 | React

uzasne moc sa mi to pacilo ta cast so sestrou a ta vec s ailee mi trochu pripomenulo step up jednotku a junnie toho chalana z jednotky channing tatuma aigooo toto bude vazne pecka som uz teraz zvedava ako ich osudy spojis a das dokopy ozaj nezabudaj ze junnie je skvely v b-boyingu tak dufam ze to vyuzijes :)

2 yumiko yumiko | Web | 5. april 2012 at 20:38 | React

Oh Yeáááááh *mává praporkem a Mir poušťí ohňostroj* =DDD konečně jsem se dokopala k tomu abych obletěla sb a hlavně okomentovat tuhle povídku =)) tak tedy..první reakce při přečtení ?? ona snad píše každou povídku líp a líp a zajímavě a zajímavěji =DD oopravdy to takhle myslím =D už se nemůžu dočkat pokračování =)) je to bomba super waauuu =DDDDDD ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement